Chránené vtáčie druhy na stavbách

Spoločnosť PS Stavby sa snaží pristupovať poctivo nielen k svojim zákazníkom a ich požiadavkám, ale aj k životnému prostrediu v ktorom stavebná činnosť prebieha.

Dážďovníky obyčajné, ale aj rôzne druhy netopierov patria k najčastejšie ohrozeným vtáčím druhom v dôsledku priamej stavebnej činnosti. V spolupráci ochranárov a stavbárov ale poznáme riešenia, kedy sa novším domovom okrem obyvateľov potešia aj tieto ohrozené vtáčie populácie. O správnych postupoch a o tom, ako by mal celý takýto proces prebiehať nám porozprával Peter Lipovský - ochranár z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Akým spôsobom dochádza k prvej interakcii a hľadaniu riešení medzi ochranármi životného prostredia a stavbármi - v záujme ochrany ohrozených druhov vtákov?

V prvom rade, investor sa musí držať zákona - je to jeho povinnosť. Zákon totiž zakazuje zasahovať do biotopu chráneného živočícha. V prípade stavebných prác, ktorým sa samozrejme vo všeobecnosti nevyhneme, je takýto zásah povolený iba pod dohľadom odborníka. Ten musí dbať na to, aby všetky potenciálne straty/zmeny dotýkajúce sa ohrozených chránených živočíchov boli dostatočne vykompenzované.

Postup by mal byť preto nasledovný: investor požiada stavebný úrad o stavebné povolenie, následne stavebný úrad požiada okresný úrad životného prostredia o vyjadrenie. Ten v podmienkach uvedie aj žiadosť smerom k investorovi, aby si dal vyhotoviť odborný posudok na výskyt chránených živočíchov. Na základe vypracovaného odborného posudku sa stanovujú ďalšie kroky. Avšak, výskytu chránených vtáčích druhov sa na väčšine stavieb skrátka nevyhneme. Je preto potrebné myslieť na tieto fakty dopredu. Čím skôr sa tieto kroky aplikujú do projektovej dokumentácie, tým menej komplikovaná je celá realizácia.

Sú investori/stavebné spoločnosti v tomto ohľade dostatočne zodpovedné?

Do roku 2011 sa fungovalo na viac-menej dobrovoľnej báze. Bez väčších obmedzení, ale hlavne bez kontroly kompenzačných opatrení a pod., hoci aj predtým platil v tomto bode rovnako znejúci zákon - zákaz ničenia biotopu chráneného živočícha. Vzhľadom k tomu, že ide o financie, ktoré navyšujú rozpočet stavby, nie každý sa svojvoľne hrnul splniť si túto - dnes už systémovo dobre podchytenú povinnosť.

Zlom teda nastal v roku 2011 - odkedy bolo platné nové usmernenie.

Jeho rozsiahlejšia aplikácia v praxi nejaký čas trvala, ale zároveň si to predsa len vyžadovalo aj ďalšie účinnejšie kroky, o ktoré sa mohli úrady aj investori oprieť a riadiť sa nimi. Ako začať, ako pokračovať. V najnovšej vyhláške k zákonu sa hovorí:

Pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových plášťoch a strešných konštrukciách, trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje  výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť o ne - a ich biotopy, na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo ňou poverená osoba.

Ale aj dnes sa stane, že niekto k týmto záväzkom pristúpi po svojom. Pre nás je ale dôležitý výsledok. Existujú investori, ktorým navrhneme napríklad 15 búdok, no napriek tomu ich chcú radšej 30. Ďalší postupujú presne podľa pokynov, iní zase zamlčiavajú fakty a svoje náklady sa takto snažia minimalizovať. To však nefunguje a aj tu platí, že lož má krátke nohy. Výskyty vieme vždy dokázať a oprávnené opatrenia presadiť. Pokiaľ sa návrh odborníka neakceptuje, žiadame o pomoc štátny orgán ochrany prírody alebo orgány činné v trestnom konaní. Počas stretnutí na domových schôdzach sa často stretávame aj s negatívnymi názormi obyvateľov budovy, že inštalácia vtáčích búdok (a všetko s tým súvisiace) sú iba v záujme ochranárov. Realita je ale taká, že tieto povinnosti určuje zákon, ktorý vždy zohľadňuje hlavne verejný prospech veci.

Akým ďalším spôsobom, pokiaľ investor svoje povinnosti ignoruje, sa dozvedáte o prebiehajúcich stavbách?

Veľmi často sa nám stáva, že po začatí prác nám volajú aj samotní obyvatelia. Či už priamo z prerábaného objektu, alebo budovy v okolí. Domáci často pozorujú dážďovníky dlhodobo a vedia, že sú chránené - dajú nám preto podnet. Niekedy stavby odhalíme náhodne, nakoľko výskyt takýchto druhov v oblastiach monitorujeme. Vtedy sa snažíme vstúpiť do procesu okamžite, oslovíme investora a zisťujeme. Pokiaľ nájdeme spoločnú cestu, vtedy je to samozrejme ideálne. Inokedy je však, ako sme už spomínali, potrebná výpomoc polície alebo inšpekcie životného prostredia.

Vtedy to môže mať pre firmy a investorov oveľa fatálnejšie následky, nakoľko sa takého stavby dokážu v najhoršom prípade pozastaviť aj úplne – už v priebehu pár dní.

Tu by som ale rád čiastočne držal stranu stavebným firmám, keďže v prvom rade by toto všetko malo byť v záujme investora, ktorý musí rešpektovať túto vyhlášku. Stavebná firma v podstate realizuje požiadavky investora. Horšie je to, pokiaľ investor informácie o tejto povinnosti nemá - alebo sa tvári, že sa ho to netýka a ešte k tomu, stavebná firma o tejto zodpovednosti vie, ako aj o výskyte chránených druhov - ale napriek tomu takisto mlčí. Jednoducho, tak ako sa počíta s bleskozvodom, s protipožiarnými opatreniami a pod., tak isto treba počítať aj (v prípade výskytu chránených živočíchov) s inými náležitými opatreniami. 

Ako prebieha analýza jednotlivých oblastí v rámci budovy so zvýšeným rizikom ohrozenia chránených druhov?

Keď ako odborníci - ochranári prídeme na stavbu, podrobne obhliadneme plášť budovy, kde následne vyznačíme všetky miesta s výskytom chránených druhov. Tieto miesta vieme odhaliť a posúdiť nielen voľným okom alebo pozorovaním, ale aj pomocou miniatúrneho kamerového systému nasmerovaného priamo do škár, dier. Následne oznámime naše nálezy stavbyvedúcemu a partii stavbárov, ktorí budú na týchto častiach budovy pracovať. Potom vypracujeme odborný posudok.

Už počas vypracovania tohto posudku sa snažíme komunikovať so stavebnou firmou o predbežných opatreniach. Napríklad o včasnom nákupe vtáčích búdok, aby sa neskôr nemuseli zbytočne zdržiavať (počas čakania na spracovanie odborného posudku), čím ich rozplánovanú prácu prakticky nenarušíme, nespomalíme.

Pri osádzaní búdok musíme následne dbať na ich správne umiestnenie, kvôli dôležitej diverzite biotopov chránených druhov vtákov či netopierov. Takisto to v konečnom výsledku musí vyzerať esteticky, nesmie to zbytočne narúšať výzor novej fasády.

Aké typy búdok poznáme?

Čo sa týka materiálu, do veľkej miery vychádza z požiadaviek stavbárov. Je potrebné, aby bol materiál kompatibilný s izolantom, nezatekal. Dnes sú teda k dispozícii tri hlavné typy: polystyrénové, drevené alebo drevobetónové búdky. V prípade posledných zmieňovaných, tie sú najlepšie, no zároveň nevýhodou je ich cena.

Pokiaľ ide o inštaláciu, búdky sa najčastejšie usádzajú priamo na fasádu. Ak je je hrúbka izolantu, respektíve priestor od pôvodnej steny k vonkajšej časti izolantu väčší ako 16cm, vtedy je možné búdky priamo zabudovať do fasády. Vo výsledku sú teda takmer nenápadné - odhalíte ich iba vďaka vletovému otvoru. Otvory môžu byť buď z prednej strany (priame), alebo skonštruované so spodným náletovým otvorom. Vtedy sú živočíchy vnútri najlepšie chránené pred poveternostnými podmienkami. Takýto typ často využívajú predovšetkým dážďovníky, ale aj netopiere.

Ďalším spôsobom, ktorý častokrát navrhujeme aplikovať v praxi, je upravovanie atikových otvorov na odvetrávanie strechy. Tu ale treba dať naozaj pozor na to, aby boli rozmiestnené veľmi cielene a zodpovedne. Častokrát to síce zvonku vyzerá, že otvorov je viac ako dosť, ale reálne nie všetky z nich plnia svoj účel - niektoré z nich sú zvnútra prakticky úplne nepriechodné, alebo iba veľmi slabo priechodné. Žiaľ, niekedy sa stáva, že firmy aj napriek správnym postupom a nákupom búdok svoju prácu nakoniec odfláknu - čo v konečnom dôsledku nemá žiaden zmysel. Ani pre chránené živočíchy, ani pre investora.
 

Pre aké chránené druhy sú tieto búdky vhodné?

Na Slovensku poznáme viac ako 20 druhov netopierov. My sa stretávame (na stavbách) hlavne s raniakmi hrdzavými, večernicou pestrou, večernicou malou a parkovou. A samostatnou kapitolou sú dážďovníky obyčajné, vrabce domové, žltochvosty... Všetky zmieňované druhy sú odkázané na škáry a otvory, ktoré im vytvárame my - ľudia. Cielene (vtáčie búdky) alebo necielene (škáry, nerovnosti na stavbách).

K zatepľovaniu dochádza častokrát v mesiacoch hniezdenia vtákov (máj - august). Ako znížiť v tomto období riziko ohrozenia vtáčích druhov?

Najlepším riešením je samozrejme takéto práce vykonávať mimo tieto mesiace. Nie vždy je to ale možné. Vtedy vieme riziko do veľkej miery aspoň znížiť. Napríklad už len tým, že na začiatku projektu vieme upozorniť veľmi jasne na konkrétne oblasti budovy, kde treba zbystriť pozornosť a navrhneme správny postup.

Niekedy sa stačí naozaj iba porozprávať a začať so stavaním lešenia na inej - ako na pôvodne plánovanej strane budovy.

Tým dochádza k odkladu práve strany budovy, ktorá je z hľadiska chránených živočíchov kritická. Prípadne, vieme nasmerovať stavbárov aj počas stavby lešenia a jeho úprav. Napríklad najvyššie podlažia lešenia alebo tie, kde sú hniezda - odporúčame neopatriť sieťou, aby mali vtáky a netopiere naďalej prístup k svojim domovom. V najlepšom prípade, hlavne pri menších stavbách - je dobré ale začať s takýmito prácami až v druhej polovici augusta.

Pokiaľ ide o veľké stavby trvajúce jednu celú, dve alebo viac hniezdnych sezón, vtedy je celý proces oveľa komplikovanejší. Od konca októbra po koniec marca (v závislosti od počasia a teplôt) zase treba brať do úvahy hibernujúce netopiere. Vtedy sa aplikujú do miest výskytu jednocestné výpusty, vďaka ktorým netopiere po hibernácii opustia bezpečne svoj domov. Hoci, naspäť sa už vrátiť nevedia, môžu si hľadať miesto pre svoj život v nových búdkach (alebo v škárach) v lokalite či v okolí.

Pri vysokých koncentráciách ohrozených druhov a nesprávnom riadení a rozložení stavebných prác, najmä pokiaľ investor nezabezpečil vykonanie odbornej obhliadky a vypracovanie odborného posudku včas – a pokiaľ my tak vstupujeme do projektu neskoro, častokrát dochádza k nežiadúcim javom. Chránené druhy sú vtedy ohrozené priamo na životoch.

Alebo nevedia zahniezdiť, odpočinúť si, prenocovať, zazimovať , pretože ich pôvodne obydlia boli narušené alebo zničené. V dôsledku toho následne hľadajú hniezda vo veľkej konkurencii s inými populáciami. Nakoniec sa môže stať, že neustálym vzájomným vyrušovaním nevyhniezdi ani jeden druh. S takýmito významne negatívnymi vplyvmi sa ich populácie vyrovnávajú len veľmi ťažko. Niekedy to trvá niekoľko rokov, kým sa populácia opäť posilní. Na druhej strane, inokedy sa nám dokonca stáva, že búdka ešte nie je ani poriadne osadená a okamžite je obsadená napríklad netopiermi.

Po ukončení stavebnej činnosti, monitorujú ochranári tieto priestory s chránenými druhmi živočíchov aj detailnejšie?

Populácie vtáčích druhov monitorujeme samozrejme naďalej. K úplne detailným a plošným údajom však prístup nemáme (napríklad na úrovni počtu jedincov v SR), nakoľko takéto monitorovanie by bolo veľmi náročné po rôznych stránkach, od kapacity zainteresovaných ľudí až po spôsoby pozorovania. Aj keď niektoré druhy prežijú celý svoj život na jednom mieste, pri dážďovníkoch treba brať do úvahy aj ich základnú charakterovú črtu - sťahovanie do teplých krajín. Riziko úhynu počas preletu v dôsledku rôznych faktorov môže byť pomerne vysoké, čím dochádza k migračným stratám prirodzeným a neprirodzeným.

K neprirodzeným stratám radíme napríklad odstrely poľovníkov, prípadne pytliakov zo zábavy naprieč krajinou, ktorou prelietajú.

Na čo by ste chceli v rámci tejto problematiky apelovať najviac?

Naša práca je častokrát náročná nielen v hľadaní riešení, ale už aj počas prvých rozhovorov, kedy sa stretávame s negatívnymi reakciami od investorov, stavbárov alebo obyvateľov. Na druhej strane, existujú aj ukážkové spolupráce a spoločné dialógy, kedy sa vieme včasnou komunikáciou vyhnúť akýmkoľvek nepríjemnostiam. Všetko je to o hľadaní riešení, vyvodení zodpovednosti a ústretovosti nielen voči sebe, ľudia k ľuďom, ale predovšetkým k životnému prostrediu. Bez ktorého by sme tu jednoducho neboli ani my.