Obnova bytových domov je dôležitá v súvislosti so znižovaním spotreby energií pre dosiahnutie klimatickej neutrality. Najčastejšími opatreniami sú zateplenie fasády, výmena okien a renovácia strechy.
Väčšina z bytov súčasného bytového fondu bola postavená v rámci hromadnej výstavby v období od roku 1947 do 1996, pričom najväčší rozsah výstavby sa uskutočnil v rokoch 1960 až 1983. Z toho vyplýva, že ich vek je 30 rokov a viac, pričom výstavba vtedy dosahovala veľmi nízke tepelnotechnické vlastnosti. Tieto objekty si preto dnes vyžadujú obnovu exteriéru aj technického vybavenia.
Sektor budov je v Európe najväčším spotrebiteľom energie. Na vykurovanie a chladenie sa používa takmer 50 % konečnej spotreby energie v únii. Takmer 75 % budov v Európe je energeticky neefektívnych, pričom sa predpokladá, že takmer 80 % existujúcich budov sa bude využívať aj v roku 2050. Bytový sektor je v Európe zodpovedný za 36 % emisií CO2, z toho väčšina pochádza z vykurovania. Súčasné tempo obnovy budov je podľa odborníkov veľmi nízke a nepostačuje na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.
Ako uvádza Dlhodobá stratégia obnovy fondu bytov, v rámci Európskej únie patrí Slovensko k lídrom v oblasti obnovy bytových domov. Ambiciózne ciele dekarbonizácie fondu budov do roku 2050 však prinášajú nutnosť zmeny rozsahu obnovy budov, zrýchlenia tempa renovácie všetkých objektov s dôrazom na hĺbkovú obnovu budovy, podporu rekonštrukcie technických systémov a inštalácie systémov automatizácie a riadenia budovy či zavedenie alternatívnych systémov.
Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by mali bytové domy spĺňať požiadavky na energetickú hospodárnosť. Pred rekonštrukciou bytového domu je dôležité vypracovanie odborného posudku či podrobnej analýzy. Pri výbere opatrení pre čo najvyššie úspory tepla je v prvom rade potrebné spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá posúdi pôvodný stav budovy.
Súčasťou projektu sú aj predbežný rozpočet stavby a energetické hodnotenie budovy, kde sa investor dozvie predpokladanú výšku úspory nákladov za teplo.
„Projektant navrhne optimálne riešenie v súlade so všeobecnými požiadavkami na konštrukcie z hľadiska platných predpisov. Súčasťou projektu sú aj predbežný rozpočet stavby a energetické hodnotenie budovy, kde sa investor dozvie predpokladanú výšku úspory nákladov za teplo, aby mohol ekonomicky vyhodnotiť navrhované opatrenie. Dozvie sa teda, čo to bude stáť a koľko financií sa tým ušetrí,“ hovorí Lukáš Cápa, obchodný riaditeľ PS Stavby.
Ak chcete získať predstavu o tom, ktoré opatrenia na šetrenie energií zrealizovať ako prvé, je dobré nechať si vypracovať tiež energetický audit. Hoci nie je povinný, pomôže vám zistiť, do akej miery plytváte energiou.
„Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti ukladá povinnosť nechať si vypracovať energetický audit iba veľkým podnikom, pre malé a stredné podniky sú energetické audity dobrovoľné. Bytových domov sa táto povinnosť netýka, avšak audit môže byť pre ne určite prínosný a rozhodujúci pri ich obnove,“ vysvetľuje Cápa. Informácie z auditu zameraného na analýzu spotreby energie ocenia projektanti pri optimalizovaní návrhu z hľadiska energetickej hospodárnosti.
Z našich skúseností môžeme potvrdiť, že vlastníci bytov sa v rámci úspor energií prioritne rozhodujú pre renováciu obvodového plášťa zateplením. Je to dobré riešenie z hľadiska úspory na kúrení, pretože takáto obnova fasády odstraňuje tepelné mosty a znižuje tepelné straty. Celoplošným zateplením sa okrem iného odstráni prípadné zatekanie a predĺži sa životnosť stavebných konštrukcií. Hrúbka zateplenia sa stanovuje podrobným výpočtom v projektovej dokumentácii.
Aby zateplenie prinieslo očakávaný efekt v podobe šetrenia energií v bytovom dome, musí spĺňať určité zásady. Celé zateplenie musí tvoriť súvislý a izolačne vyvážený obal budovy. Ak sa spojí s výmenou okien, dá sa takto dosiahnuť úspora 50 až 60 % celkového množstva energie na vykurovanie bytu. „Čím väčší súbor opatrení sa realizuje, ako napríklad zateplenie fasády spojené s výmenou okien, so zateplením strechy, s vyregulovaním ústredného kúrenia či inštaláciou alternatívneho zdroja tepla, tým väčšie úspory možno dosiahnuť,“ zdôrazňuje obchodný riaditeľ PS Stavby.
Jedným zo zásadných argumentov prečo zatepľovať, je porovnanie nákladov za kúrenie v už zateplenom bytovom dome. Spravili sme preto analýzu nákladov za kúrenie v bytovom dome na Ulici Liptovská 42-44, Prievozská 19-21 a Zvolenská 2-2A v Bratislave. Budova bola postavená v roku 1957 a jej obnovu sme realizovali v 2011.
Na základe údajov z vyúčtovacích faktúr za dodávku tepla za vykurovacie obdobie 2012 a 2013 sa nám podarili porovnať údaje o spotrebe tepla na vykurovanie. Za dve vykurovacie obdobia vyšla reálna úspora nákladov po zateplení na 38 %. Tieto údaje pochádzajú z roku 2014 a je reálne, že ak by obnova prebehla dnes, bola by dosiahnutá úspora ešte o niečo vyššia.
Súčasné trendy bývania kladú veľký dôraz na energetickú úspornosť a tepelnú pohodu v zime aj počas chladnejších dní. S tým úzko súvisí osadenie kvalitných okien. Ich výber je dôležitý, pretože najviac tepla uniká práve cez netesniace okná. V bytových budovách je podľa meraní najväčší únik tepla cez okná a balkónové dvere (30 až 35 %), nasledujú obvodové steny, strecha a strop suterénu.
Funkčné a technické kritériá na sklenenú výplň okna sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov. Najdôležitejšími sú požiadavka na priepustnosť slnečného žiarenia, čírosť skla a jeho farebnosť, požiadavka na tepelnú ochranu, ochrana proti hluku a mechanická bezpečnosť.
Pri výbere okien si treba dávať pozor na viaceré parametre v spojitosti s konštrukciou okna, ale i pripojovacou škárou a okolitou stavebnou konštrukciou. Požiadavky na okná určuje projektant. Jedným z najdôležitejších parametrov je index prechodu tepla cez okno. Energetická účinnosť a celková kvalita okenných rámov sa merajú hodnotou Uw, ktorá vyjadruje únik tepla za 1 sekundu na 1 m2.
Dnes navrhované okná musia mať trojsklo, aby dosiahli požadované parametre tzv. normalizovanú hodnotu.
Z hľadiska šetrenia energií bývajú slabým miestom okraje skiel okna a rám. Pre dosiahnutie požadovaných tepelných parametrov okna je rozhodujúci aj typ dištančného rámika, a preto neodporúčame používať zastarané hliníkové rámčeky. Hliník dobre vedie teplo a napomáha vzniku tepelných mostov – teda miest, v ktorých dochádza k zvýšenému tepelnému toku. V praxi to znamená, že nimi uniká tepelná energia.
Tento jav sa často vyskytuje v prípade okien a balkónov v spojení dvoch materiálov s rozdielnymi vlastnosťami. Alternatívou zastaraných hliníkových a nerezových dištančných rámikov je rámik z pevného a výnimočne dobre izolujúceho kompozitného plastu s teplou hranou.
Až 80 % plochy okna tvorí sklo, preto je namieste otázka, do akého zasklenia investovať. „Legislatíva sa za posledné roky v tomto smere dosť sprísnila. Dnes navrhované okná musia mať trojsklo, aby dosiahli požadované parametre tzv. normalizovanú hodnotu. Výnimkou sú prípady, ak sú čiastočné stavebné úpravy z funkčných, technických alebo ekonomických dôvodov neuskutočniteľné. Vtedy platí horná hranica, tzv. maximálna hodnota, kedy je napríklad možné použitie aj okien s dvojsklom. Tieto dôvody je však potrebné uviesť v projekte,“ vysvetľuje Lukáš Cápa.
V bytových domoch môže byť efektívnym prostriedkom pre nižšiu energetickú spotrebu a zároveň nižšie emisie použitie inteligentných technológií. Prvky automatizácie budov a elektronického monitorovania technických systémov môžu mať aj podobu diaľkového merania, ktoré ušetrí energie a bude o zopár rokov dokonca povinné.
Od roku 2027 musia byť všetky merače tepla, teplej vody a pomerové rozdeľovače tepla vybavené funkciou diaľkového odpočtu. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti budú predpokladom pre častejšie poskytovanie informácií o spotrebe. Tie bytové domy, ktoré v súčasnosti používajú zastaralé merače, teda čaká v najbližších rokoch investícia do ich modernizácie.
Ročné vyúčtovanie dnes býva pre mnohých vlastníkov často jedinou informáciou o spotrebe vody a tepla, čo sa však týmto nariadením zmení. Vďaka moderným meračom môžu majitelia bytov lepšie hospodáriť s energiami. K dispozícii budú mať denné spotreby, porovnania a grafy prístupné online.
Rekonštrukciou bytového domu sa menia tepelnotechnické parametre budovy, zvyšuje sa komfort obyvateľov (lepšia tepelná pohoda v zimnom a letnom období, vyššia kvalita vnútorného prostredia, odstránenie hygienických nedostatkov), predlžuje sa životnosť budovy a narastá bezpečnosť pri používaní objektov. Zároveň klesajú výdavky na údržbu a energie, zlepšuje sa vzhľad budovy a rastie trhová hodnota nehnuteľnosti.
V rámci šetrenia energií v bytovom dome je podľa nás dôležité vybrať si optimálne technické riešenia renovácie, schváliť celý investičný zámer v zmysle neustále sa meniacich zákonov či zabezpečiť čo najvýhodnejšie financovanie. „To sú naozaj rôznorodé úlohy a pre jedného človeka či skupinu vlastníkov bytov veľakrát nové témy. Naším cieľom je preto byť spoľahlivým partnerom v celom procese obnovy tak, aby sme spoločne uskutočnili sny našich zákazníkov o vynovenom bývaní,“ doplnil Lukáš Cápa.
Rozhovor s ochranárom Petrom Lipovským na tému ohrozenia chránených vtáčích druhov počas stavebných prác.
Čítať viac
Mnohé naše realizácie zlepšili kvalitu bývania stovkám slovenských domácností. Aké je naše ohliadnutie sa za rokom 2021 aj za situáciou v stavebníctve všeobecne?
Čítať viac
Strešný systém predstavuje prvú obrannú líniu proti vplyvom počasia. Ako si vybrať vhodnú strechu, podľa čoho zvoliť strešnú krytinu a čo je aktuálne v tejto oblasti trendom?
Čítať viac